V kostole vkuse hovorili o tom ako nás Boh miluje, ako nás spasil, aleja som tú Božiu lásku vo svojom živote vôbec nezakúšal. V škole somnebol medzi spolužiakmi veľmi obľúbený, nedostával som doma od rodičovdostatok lásky, ktorá mi v tedy veľmi chýbala a veľa iných ťažkostí.
Cez prázdniny po skončení prvého ročníka na strednej škole, prišla za mnou kamoška (susedka) s ponukou, či by som nechcel ísť do tábora, ktorý robí nejaké kresťanské spoločenstvo. Keďže som na prázdniny, ešte nič nemal naplánované, súhlasil som. Povedal som si, že prečo nie. Už predtým som bol na táboroch z otcovej roboty a bolo tam celkom fajn, tak som si myslel, že prečo nevyskúšať niečo nové.
No tento tábor, bol o niečom úplne inom ako tie predošlé(z otcovej roboty). Na tomto tábore som pocítil ako som milovaný Bohom. (Možno si poviete, že zas tá istá trápna fráza, ktorú počúvate v kostoloch...), ale ja som to naozaj zažil. Zažil som pocit, ako to je, byť milovaný Bohom. Proste som vedel, že stojí pri mne. Otvoril som mu svoje srdce a dovolil som mu konať v mojom živote.
A on mi dal nových priateľov, ktorý ma dokážu podržať v ťažkých chvíľach.(netvrdím, že pravých priateľov môže dať len Boh, len píšem, čo urobil pre mňa), ukázal mi, že on sám mi je na pomoci stále, keď to potrebujem, že dokáže vyriešiť každý môj problém, ak mu dovolím konať(pretože on nám dal slobodnú vôľu a my sami sa rozhodujeme, či príjmeme jeho pomoc). Uzdravil môj vzťah s rodičmi. A ďalšie veci, o ktorých budem písať v ďalších pokračovaniach.
Netvrdím, že teraz je mô život jeden krásny sen. To vôbec nieje. Ale viem, že ak sa vyskitnú problémy, mám pomocníka , ktorý ma nikdy nezradí, dokonca mi stále ukazuje ako má ma rád a viem, že s ním zvládnem VŠETKO.
